Sme manželský pár, ktorý v roku 1994 objavil Taliansko, konkrétne Sicíliu a konkrétne sever Sicílie, naše najmilovanejšie Capo d´Orlando.
Messina, Taormina, Etna, Agrigento, Liparské ostrovy, Vulcano… to sú naše srdcovky, prvé momenty v Taliansku vôbec…
Predstavte si stráviť jedno celé leto na Sicílii, v tom neobyčajnom kúte Talianska, nasávať tú neobyčajnú taliansku atmosféru, jesť, piť, zabávať sa, ale popritom aj pracovať a nerozumieť skoro nič.
Len pár talianskych slovíčok… a čo je dôležité, nie ako turisti, ale ako jedni z nich, zo Sicílčanov.
Oni sú neskutočne extrovertní ľudia, ale medzi seba si pustia málokoho a my sme mali to šťastie, že si nás doslova „adoptovali“.
To, že sme u nich bývali a pustili nás k sebe blízko, hádam najbližšie ako sa dá, nás poznačilo zrejme na celý zvyšok života…
Keď som tohto chlapa spoznala, mala som presne toľko koľko moji čerstvo zamilovaní synovia (obaja naraz) a každý našťastie do inej….
Capo d’Orlando, Province of Messina.
Miesto kde sa prvý krat spojili moje cesty s Talianskom.
Rok 1994.
Rýchlo sme si zvykli na prebdené noci v reštauráciách, baroch a diskotékach, boli sme mladí a doslova utrhnutí z reťaze...
Spolu s domácimi sme užívali leto, obdivovali ich muzikálnosť, pokojne aj o polnoci si sadli za klavír a spievali donekonečna.
Sicílčania sa jednoducho vedia baviť a žiť a...
A užívať si daný moment, spontánnosť a ich „non c´e´ problema“... nič nie je problém.
To je to, čo nám na Slovensku občas chýba, a preto nám chýba Taliansko a všetko s ním spojené.
Najskôr nám všadeprítomná „salsa rossa“ pripadala kyslá, my neznabohovia zvyknutí na kečup, čo je pre Talianov absolútne neprípustný. Nehovoriac o granku na cestovinách. No pomoc!
Tá kyslá omáčka bola kyslá iba na začiatku, ako však plynuli dni, omáčka sa stávala stále sladšou a sladšou. A potom to prišlo, to naše „colpo di fulmine“, čiže láska na prvý pohľad.
Príjemná sladkastá chuť omáčky na jazyku, ktorá sa nám vryla hlboko pod kožu.
Pizza? Tá bola vynikajúca od prvej chvíle, tak ako brioš s granitou na raňajky, tak ako cotoletta so šalátom, coctail gamberi, cozze e vongole,pesce spada allla griglia, vynikajúca zmrzlina a veľa, veľa ďalšieho.
Pracovali sme, cestovali, oddychovali a užívali si nezvyčajne teplé leto. V tieni bolo neuveriteľných 42 stupňov.
A od toho roku sme sa do Talianska vracali pravidelne.
Aďka študovala a pracovala v rodine v Miláne, počas dvoch letných sezón bola „šéfkou“ hotelovej reštaurácie v úžasnej časti Talianska, v Púlii.
Ja Peťo som chodieval do Talianska za prácou ako delegát CK pri mori i v Dolomitoch, na jesenný zber jabĺk ako aj za relaxom: skialp, lyžovanie, ferraty v Dolomitoch, ľadovcové túry... Mojím naj miestom je štvortisícový masív Monte Rosa, len o pár metrov nižší, ako Mont Blanc.